VZŤAH DIEŤA-RODIČ. PREKONÁVANIE BARIÉRY DNEŠNEJ DOBY

Každý z nás je jedincom, ktorý má svoje vlastné potreby a hodnoty. V rodinách sa často stretáva rozdielny množstvo ľudí, ktoré sa líšia nielen vekom, ale aj potrebami, a hodnotami. A tu často vzniká akási bariéra medzi generáciami . Dokonca rodičia, pretože už niečo v živote zažili sa často pokúšajú podeliť o svoje skúsenosti s deťmi. Čo oni ale často vnímajú ako kritiku a nie radu. A vzniká akási bariéra medzi rodičmi a detmi. Pretože dnešná doba naznačuje tomu, že kadždí sa ma presadzovať „len ten svoj názor“, často zabúdame na to, že bez vedomostí a informácií si nie sme ani schopní vytvoriť dobrý názor.

,,Od svojich detí sa naučíš viac než ony od teba,

ony s tvojou pomocou poznávajú svet,aký už nie je.

Ty sa od nich učíš, aký je teraz a aký bude.“

                                                                                            (Rückert)

 

Pri prekonávanie novodobých komunikačných, vzťahových a sociálnych rozdielov, často zabúdame na to, že aj deti nás môžu niečomu novému naučiť. A možno že práve preto nás nepočúvajú, pretože vedia že v modernej dobe nastali už nové pravidlá, a tie ktoré mi ich ponúkame už neplatia! Samozrejme, že z týchto vzťahov vyplývajú aj problémy, s ktorými sa musia rodičia stretávať. Menia sa spoločenské podmienky a to všetko núti rodičov hľadať stále nové spôsoby, ako budovať kvalitné vzťahy s deťmi. V preto v dnešnej dobe v ktorej majú deti k dispozícii tak veľa možností na získavanie informácií sa pýtame: Čo sa dá urobiť preto aby sme vylepšili vzťahy medzi dospelími a deťmi? ČO môžeme urobiť pre to aby počúvali hlas svojích rodičov a učiteľov?

V prvej rade deti chcú presvedčenie o tom, že ich nepoúčame, ale že sa im snažíme pomôcť. Kritický hlas alebo zdvihnutý prst, a dieťa automaticky reaguje v pozície obrany. My dospelí sa musíme naučiť rozprávať s presvedčením, že to čo hovoríme a ponúkame je rada a nie kritika. Často totižto slová, ktoré hovoríme bez toho že o tom máme vedomie, znie kriticky a nie ako pomoc. A ak to isté chceme od detí, naprv ich to musíme naučiť my tým že im to ukážeme v našom každodennom správaní a komunikácii.

Použitá literatúra a odporúčané čítanie

American Psychiatric Association (2013). Diagnostic Statistical Manual of Mental Disorders. Arlington, VA.: Amercian Psychiatric Publishing.

Branden, N. (1980). The Psychology of Romantic Love. Los Angeles: J.P. Tarcher, Inc.

Campbell, W.K, Finkel, E.J., & Foster, C.A. (2002). Does self-love lead to love for others? A story of narcissistic game playing. Journal of Personality and Social Psychology, 83(2), 340-354. Retrieved from https://pdfs.semanticscholar.org/5a8d/b3534f5398d42cfd0160ca14f92fd6bf0…

Delic, A., Novak, P., Kovacic, J., & Avsec, A. (2011). Self-reported emotional and social intelligence and empathy as distinctive predictors of narcissism.” Psychological Topics 20(3), 477-488. Retrieved from https://pdfs.semanticscholar.org/0fe0/2aba217382005c8289b4607dc721a16e1…

Fromm, E., (1956). The Art of Loving. New York: Harper & Brothers Publishers.

Goff, B. G., Goddard, H. W., Pointer, L., & Jackson, G. B. (2007). Measures of expressions of love. Psychological Reports, 101, 357-360.

Ritter, K., et al. (2010). Lack of empathy in patients with narcissistic personality disorder, Psychiatry Research. Retrieved from https://pdfs.semanticscholar.org/2fe3/32940c369886baccadb14fd5dfcbc5f56….

Schultze, L., et al. (2013) Gray matter abnormalities in patients with narcissistic personality disorder. Psychiatric Research, 47(10), 1363–1369. https://doi.org/10.1016/j.jpsychires.2013.05.017

Swenson, C. (1972). The Behavior of Love. In H.A. Otto (Ed.) Love Today (pp. 86-101). New York: Dell Publishing