Koncept narcisizmu

Koncept narcizmu sa datuje tisíce rokov dozadu, no narcistická porucha osobnosti sa stala uznanou chorobou len za posledných 50 rokov. Aby ste lepšie porozumeli tomu, ako psychológovia a vedci vnímajú Narcistickú poruchu osobnosti NPD, je nevyhnutné sa bližšie pozrieť, ako sa táto porucha osobnosti vnikla. Narcistická porucha osobnosti má korene v starogréckej mytológii. Podľa mýtu bol Narcis pekný a hrdý mladý muž. Keď prvýkrát videl svoj odraz na vode, stal sa tak zamilovaný, že nedokázal prestať hľadieť na svoj vlastný obraz. Zostal na hranici vody, až nakoniec premrhal smrť.

Až donedávna sa predstava narcizmu ako poruchy stala predmetom vedeckého záujmu v oblasti psychológie. Začiatkom 20. storočia začala téma narcizmu priťahovať záujem o rozvíjajúcu sa psychoanalýzu. Rakúsky psychoanalytik Otto Rank publikoval jeden z najskorších popisov narcizmu už v roku 1911. V roku 1914 slávny Sigmund Freud uverejnil dokument s názvom O narcizme, kde Freud navrhol pomerne komplikovanú teóriu spojenú s tým, že libido je akási energia, ktorá leží za inštinktami prežitia každej osoby, ktorá je buď nasmerovaná dovnútra k sebe alebo smerom von k druhým. Navyše vo Freudovej teórii osobnosti sa zmysel pre seba samého vyvíja ako sa dieťa interaguje s vonkajším svetom a začína sa učiť spoločenské normy a kultúrne očakávania, ktoré vedú k rozvoju ideálu ega alebo dokonalého obrazu seba samého. Ďalšou dôležitou súčasťou Freudovej teórie je myšlienka, že túto lásku k sebe samému je môžné preniesť na inú osobu alebo objekt.

V 50. a 60. rokoch 20. storočia pomohli psychoanalytici Otto Kernberg a Heinz Kohut vzbudili ešte väčší záujem o narcizmus. V roku 1967 opísal Kernberg „narcistickú osobnostnú štruktúru“. Vyvinul teóriu narcizmu, ktorá navrhla tri hlavné typy: normálny narcizmus dospelých, normálny infantilný narcizmus a patologický narcizmus, ktoré môžu byť rôznych typov. V roku 1968 Kohut prišiel k inému chápaniu narcistickej poruchy osobnosti a ďalej sa zaoberal niektorými Freudovými skoršími predstavami o narcizme a rozširoval ich. V roku 1980 bola narcistická porucha osobnosti oficiálne uznaná v treťom vydaní Diagnostickej a štatistickej príručky duševných porúch a boli stanovené kritériá jej diagnostiky. V nedávnych DSM-5 sa diskutovalo o tom, ako riešiť poruchy osobnosti, ale narcistické a iné poruchy osobnosti zostávajú v diagnostických kritériách z predchádzajúceho vydania relatívne nezmenené.

 

NARCISTICKÁ PORUCHA OSOBNOSTI ALEBO SPECKTRUM ?

 

Narcizmus, ktorý ovplyvňuje ľudí má široké spektrum. To znamená, že existuje obrovská šedá oblasť toho, aké narcistické vlastnosti a správanie môže človek mať a prejavovať, a ako tieto zmeny ovplyvňujú jeho život. Na jednom konci je zameranie sa na seba nazývaným „zdravý narcizmus“, čo je vyvážené sebavedomie, asertivita a ďalšie užitočné atribúty. Čím je ale spektrum narcistických vlastností vyššie, tým je menej užitočné a psychologicky škodlivejšie. V takomto prípade sa zo sebaúcty stáva arogancia alebo neistota. Z asertivity sa stáva agresivita alebo sa z nej stáva kapitulácia. Čím vyššie je človek v narcistickom spektre, tým viac sa bude sústrediť na seba, a tým bude mať väčšiu neschopnosť odlíšiť samého seba od vonkajšieho sveta okolo seba, a tým sú deštruktívnejšie a škodlivejšie jeho osobnostné vlastnosti a správanie.

Narcizmus je takpovediac patológia, ktorá môže existovať u každého, nielen u niekoho s diagnostikovanou narcistickou poruchou osobnosti alebo u jednej z ďalších porúch osobnosti klastra B. Na istej úrovni sa však narcizmus stáva patologickým, ba dokonca malígnym. To je dôvod, prečo je možné, aby ľudia mali narcistické vlastnosti, ale aby neboli patologicky narcistickí. Osoba môže byť napríklad egoistická a byť si istá, že má pravdu, pokiaľ argumentuje, ale ak mu preukážete, že sa mýli, alebo preukážete fakty, ktoré sú v rozpore s jeho domienkou, tieto fakty prijme a zmení svoje vnímanie.

V tomto prípade narcistické vlastnosti sú silné, ale nie sú nepružné na to, aby sa prispôsobili situácii. To, čo vidíme v patologickom, zhubnom narcizme, je neschopnosť prispôsobiť sa, ako aj nneschopnosť prijať názory alebo vnímanie vonkajšieho sveta. Narcistické typy osobností veria, že ich pocity sú fakty. Ich pocity a to v čo veria skresluje ich vnímanie vonkajšieho sveta. Budú robiť všetko preto a manipulovať ľuďmi  až kým všetko nie je s súlade s tým, ako sa cítia, namiesto toho, aby videli a prijímali realitu takú, aká je. Práve z toho dôvodu narcistické typy osobností prejavujú akúsi neschopnosť pripustiť, že sa mýlia, aj keď je to preukázateľné. Ich narcistické vlastnosti a ego je príliš nepružné a ľahko raniteľné. A oni sa ho za každú cenu budú snažiť ochrániť.

Toxické typy ľudí, ktoré prejavujú patologické správanie nie sú len ľudia s narcistickým spektrom. Všetky identifikovateľné poruchy osobnosti klastra B prejavujú patologické a narcistické spektrum. Medzi poruchy osobnosti klastra B patria histriónová porucha osobnosti, hraničná porucha osobnosti, narcistická porucha osobnosti a antisociálna porucha osobnosti. Každá z týchto porúch osobnosti má rôzne úrovne narcitického spektra. Napríklad úroveň narcizmu, ktorú vidíte u osoby s histrionickou poruchou osobnosti, zvyčajne nie je rovnaká ako úroveň narcizmu, ktorú by ste videli u osoby s antisociálnou poruchou osobnosti. Existuje však určité prekrytie, ktoré nie je nezvyčajné. Nezvyčajné nie je ani, že osoba môže prejavovať a byť diagnostikovaná s viac ako jednou poruchou osobnosti skupiny B. Napríklad často je vidieť ľudí s diagnostikovanou hraničnou poruchou osobnosti a narcistickou poruchou osobnosti.

To znamená, že ľudia s poruchami osobnosti klastra B sú patologicky narcistickí. Ich zameranie na seba je také neprimerané, také obsedantné a také toxické, že to doslova ovplyvňuje ich fungovanie mozgu. Navyše, u všetkých jedincov s poruchou osobnosti klastra B je úroveň narcizmu neprimerane vysoký s toxickým, deštruktívnym správaním. Narcistické vlastnosti, ktoré títo ľudia prejavujú negatívne ovplyvňujú ich fungovanie, vzťahy ale aj všetky sféry ich života.

Viac sa dozviete aj na našom YOUTUBE KANÁLE: ANTONIA MORGAN