Trauma a závislosť

Vyrovnať sa s traumou v mladom veku môže byť veľmi náročné. Mnohé deti nedostávajú potrebnú podporu a pomoc. Iné deti sa môžu zdráhať zdieľať udalosti, ktoré sa môžu vyskytnúť, ako je zanedbávanie rodičov alebo verbálne, fyzické alebo sexuálne zneužívanie. Prostredníctvom týchto ťažkých skúseností môže mať na jednotlivcov krutú daň. To je dôvod, prečo sa mnohí ľudia, ktorí prežili traumu, obracajú na látky ako na mechanizmus zvládania. No a tu prichádzajú na radu drogy a alkohol, ktoré ponúkajú spôsob, ako sa samoliečiť a vyrovnať sa s bolesťami z minulosti a súčasnosti. Existuje teda silná korelácia medzi traumou a rôznymi typmi závislosti.

Okrem riešenia problémov so zneužívaním návykových látok sa mnohí dospelí zaoberajú aj úzkosťou, depresiou a PTSD. Tieto symptómy sa potom zhoršujú poruchou zneužívania návykových látok. Celkovo to môže mať za následok veľa utrpenia a ťažkostí

ACE TEST – test traumatických životných skúsenotí z detstva môže byť prospešný v tom, že sa o sebe dozviete viac. Môžete vidieť správanie, reakcie, zvyky a vzorce správania, ktoré sa dajú ľahšie vysvetliť ako výsledok vašej minulosti. Skóre ACE je záznamom rôznych typov zneužívania, zanedbávania a iných charakteristických znakov podmienečného detstva. Podľa štúdie Adverse Childhood Experiences platí, že čím podmienečnejšie detstvo, tým vyššie je pravdepodobne vaše skóre a tým vyššie je riziko neskorších zdravotných problémov a predpoklad závislostí. Typy podmienečných a nepriaznivých životných skúseností. Pozrite sa koľko z dole uvedených podmienečných faktorov ste zažili aj vy?

Čo je trauma?

Trauma je emocionálna odpoveď na veľmi stresujúcu alebo bolestnú udalosť, ktorá môže zahŕňať fyzické, emocionálne alebo psychické zranenie. Trauma môže vzniknúť v dôsledku jednorazovej udalosti (napr. nehoda, útok, strata blízkej osoby) alebo ako dôsledok dlhodobého vystavenia stresujúcim okolnostiam (napr. zneužívanie, zanedbávanie, domáce násilie, vojnové konflikty).

Ako trauma ovplyvňuje mozog?

Traumatické zážitky môžu ovplyvniť fungovanie mozgu, najmä v oblastiach ako amygdala (centrum strachu), hipokampus (pamäť a učenie) a prefrontálny kortex (sebakontrola a rozhodovanie). Keď človek prežíva traumu, jeho telo sa dostáva do stavu „bojuj alebo uteč“, pričom zvýšená hladina stresových hormónov môže viesť k dlhodobým psychickým a fyzickým problémom.

Prepojenie medzi traumou a závislosťou

Ľudia, ktorí zažili traumu, sú vystavení vyššiemu riziku vzniku závislosti. Dôvodom je, že traumatické zážitky môžu vyvolať intenzívne emocionálne a fyzické nepohodlie, ktoré sa niektorí snažia zmierniť prostredníctvom látok ako alkohol, drogy alebo správania, ktoré poskytuje dočasnú úľavu (napr. hazardné hry, nadmerné jedenie, kompulzívne nakupovanie).

Závislosť môže slúžiť ako mechanizmus zvládania, ktorý krátkodobo potláča bolesť, úzkosť alebo depresiu. Dlhodobé užívanie psychoaktívnych látok však narúša mozgové mechanizmy regulácie emócií, čo môže viesť k cyklu závislosti.

Typy traumy a ich vplyv na závislosť

Akútna trauma – vzniká po jednej intenzívnej udalosti (napr. vážna nehoda, znásilnenie) a môže viesť k posttraumatickej stresovej poruche (PTSD), čo zvyšuje riziko závislosti.
Chronická trauma – dlhodobé vystavenie stresujúcim situáciám (napr. zneužívanie v detstve, domáce násilie) spôsobuje zmeny v mozgu, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť sebadeštruktívnych vzorcov správania.
Komplexná trauma – kombinácia rôznych foriem traumy môže viesť k hlbokým problémom s emocionálnou reguláciou a silnejšiemu sklonu k závislosti.

Spôsoby zvládania traumy a prevencie závislosti

Psychoterapia – Kognitívno-behaviorálna terapia (CBT), terapia zameraná na traumu (EMDR) alebo dialektická behaviorálna terapia (DBT) môžu pomôcť spracovať minulé traumy.
Podpora sociálnych vzťahov – Silná sieť priateľov, rodiny alebo terapeutických skupín môže znížiť pocit izolácie a pomôcť pri zvládaní traumy.
Zdravé stratégie zvládania – Relaxačné techniky (mindfulness, joga, dychové cvičenia), kreatívne vyjadrenie (umenie, hudba, písanie) alebo fyzická aktivita môžu pomôcť zvládať stres bez škodlivých návykov.
Vyhýbanie sa spúšťačom – Identifikácia a vyhýbanie sa situáciám, ktoré môžu vyvolať relaps, je dôležitým krokom v procese zotavenia.
Profesionálna pomoc pri závislosti – Ak sa závislosť už rozvinula, kombinácia medicínskej liečby, terapeutickej podpory a komunitných programov môže pomôcť v procese uzdravenia.

Trauma a závislosť sú úzko prepojené, pričom trauma môže zvýšiť riziko vzniku závislosti ako formy úniku pred psychickou bolesťou. Dôležité je uvedomiť si túto súvislosť a vyhľadávať zdravé spôsoby zvládania traumy. Liečba traumy je kľúčovým krokom k prevencii a zotaveniu zo závislosti, pričom podpora odborníkov a blízkych hrá v tomto procese zásadnú úlohu.

Reakcie na emocionálnu traumu sú niekedy nesprávne diagnostikované ako príznaky poruchy pozornosti s hyperaktivitou, pretože deti, ktoré sa stretávajú s nepriaznivými skúsenosťami, môžu byť impulzívne – vystupovať s hnevom alebo inými silnými emóciami.

Jedná vec, ktorá je chrakteristická pre tých, ktorí zažili traumu počas destva je ťažkosti s reguláciou emócií a správania a práve preto často práve tieto deti siahajú po iných prostriedkoch ako sa emočne regulovať. Pre mnohých jednotlivcov má trauma z detstva za následok depresiu a návyky na zneužívanie návykových látok. Ak sa snažíte prekonať tieto výzvy, tak prvým krokom je identifikovať nespracovanú alebo skrytú traumu z destva.

Keď sa láska mení na chémiu bolesti

Toxická rodina mení Váš mozog, hormonálny systém

Toxická dynamika lásky a bolesti mení neurochemické prostredie mozgu a hormonálnu rovnováhu Vášho tela. Časom sa z milostného puta stáva biologická pasca – podobná tej, ktorá sprevádza závislosť od drog (Insel, 2003).

Neurobiológia toxického rodinného systému: Keď prežívanie vytvára závislosť

Telo a myseľ tvoria jeden celok. Keď v partnerstve zažívate cykly idealizácie – devalvácie – ignorovania, dochádza k tzv. traumatickému pripútaniu. Mozog sa naučí reagovať na tento chaos sériou chemických výbojov – a vy si ich začnete spájať s „láskou“.

Hlavné hormóny v hre:

Kortizol – hormón stresu

Vylučuje sa počas hádok, tichého trestu, emocionálneho napätia či pocitov viny. Dlhodobé zvýšené hladiny kortizolu môžu poškodzovať hipokampus (časť mozgu zodpovedná za pamäť a reguláciu stresu) (Lupien et al., 2009). Vzniká úzkosť, podráždenosť, panické reakcie – telo prechádza do režimu prežitia.

Dopamín – hormón odmeny

Po období stresu často nasleduje náhla „záchrana“ – ospravedlnenie, vášnivá blízkosť, romantické gestá. Telo vtedy vylučuje dopamín – rovnaký chemický mechanizmus ako pri hráčskej alebo drogovej závislosti (Volkow et al., 2011).
Mozog sa „naučí“, že odmena prichádza po bolesti – čím sa posilňuje zotrvávanie vo vzťahu.

Oxytocín – hormón pripútania

Oxytocín sa uvoľňuje počas fyzickej blízkosti, intímnych chvíľ alebo aj pri záchranárskych momentoch („on ma predsa ľúbi, len má svoje traumy“). Spája Vás s partnerom bez ohľadu na to, či je bezpečný. Oxytocín môže prehlbovať pripútanie dokonca aj vo vzťahu s násilníkom (De Dreu, 2012).

Prečo sa nedá jednoducho odísť?

Je to o biochemickom väzení. Náš mozog si zvykne na vzorec „chaos – úľava“, „napätie – zmierenie“. Tento kondicionovaný cyklus stresu a odmeny (tzv. intermittent reinforcement) je extrémne návykový – často silnejší než stabilná láska (Carnell, 2005; Berridge & Robinson, 2016).

Z vývinového hľadiska hrá dôležitú úlohu aj štýl pripútania. Ľudia, ktorí vyrastali v prostredí s emocionálne nedostupnými alebo nekonzistentnými rodičmi, sú náchylnejší opakovať známy chaos aj v dospelosti – pretože chaos sa pre nich stal definíciou lásky (Bowlby, 1988; Levine & Heller, 2010).

Telo si pamätá všetko .

Nie je to „len vo Vašej hlave“. Toxické rodnné vzťahy zanechávajú fyzické stopy – od porúch spánku, cez tráviace problémy, až po chronickú únavu či zvýšené riziko autoimunitných ochorení. Neustále vyplavovanie stresových hormónov totiž vedie k dysregulácii autonómneho nervového systému (Porges, 2011). Psychotrauma sa tak môže prejaviť ako úzkosti, výbuchy hnevu, neschopnosť dôverovať, záchvaty paniky – alebo práve ako nátlak zotrvať v škodlivom vzťahu.

Čo môže byť prvý krok k uzdraveniu?

➡️ Uvedomenie si vzorcov je prvý krok.
Zastavte sa a pozorujte: Ako sa cítite po kontakte s partnerom? Opakuje sa u Vás cyklus stresu a zmierenia?

➡️ Vnútorná práca na uzdravení pripútania – často s pomocou terapeuta, ktorý rozumie traume, nie iba „vzťahovej hygiene“.

➡️ Práca s telom a nervovým systémom: dychové techniky, grounding, somatická terapia, podpora spánku a obnova vnímania bezpečia sú kľúčové.

Nezostávajte v tom sami. Ponúkam Vám pomoc.

Ak máte otázky, prechádzate zložitým obdobím alebo si nie ste istí, či je Váš vzťah toxický, môžete sa na mňa obrátiť formou:

Emailovej konzultácie – bezpečne, anonymne, v tempe, ktoré Vám vyhovuje.
Individuálnej spolupráce – online alebo osobne.
Podporných materiálov zdarma – e-booky, pracovné listy, testy pripútania a sebahodnoty.

Vytvorili sme program Emocionálny detox, ktorý napomáha práve k identifkácii tých vaších emočných rán z destva ako aj k pochopeniu odkiaľ pochádzajú a aký majú vplyv na vašu prítomnosť a to čo sa deje alebo ako reagujete. Pretože, len ak pochopíte pôvod svojej emocionálnej bolesti, len vtedy budete vedieť a dokážete túto emocionálnu traum z detstva spracovať a tak sa stať emočne stabilným človekom.

PROGRAM EMOCIONÁLNY DETOX

UŽ DNES SI MÔŽETE ZAKÚPIŤ PRACOVNÝ ZOŠIT

EMOCIONÁLNY DETOX: EMOCIONÁLNE SPÚŠŤAČE

PRIPRAVUJEME

TOXICKÉ DETSTVO TOXICKÉ VZŤAHY